Chalani, tu je ta kniha ktoru som spominal na dnesnej ohnovej rade, vrelo odporucam: https://www.martinus.sk/661073-ako-ju-pochopit/e-kniha

Ahojte býci! Posledný tréning Street Epistemology (SE) bude najbližší štvrtok. V priloženom pdf nájdete prehľadné porovnanie SE so systémom nenásilnej komunikácie (NVC). Snažil som sa oba systémy čo najviac sprehľadniť, aby bolo jasné čo je čo a kedy-čo použiť. Snáď to pomôže v správnom uchopení oboch systémov a budeme sa môcť posunúť zas kúsok ďalej. Vidíme sa vo štvrtok o 20.00 Dušan

Sedeli sme v kuchyni a pili kávu s manželkou a svokrou. Bavili sme sa o dcérinej záverečnej práci, keď si svokra variaca obed pritiahla stoličku a začala. "No, nechcem vám do toho rozprávať, ale toto vám musím povedať..." (Hňeď som vedel, že som v červenej 😁) Hovorila "nám" otočená len ku mne! Dostal som výčitku, že žena bude mať malý dôchodok, nakoľko je zamestnaná len na polovičný úväzok ako asistent učiteľa pre integrovaných žiakov alebo žiakov s poruchami (ADHD apod.). Keď som argumentoval vecne: že dôchodok by mala väčší, ak by do práce nechodila, nakoľko poberá opatrovateľský príspevok na ŤZP dcéru, dostal som "po nose", že si chcem utrápiť vlastnú ženu tým, že ju zavriem doma medzi štyrmi stenami. Opýtal som sa, či nechodí do práce (samozrejme, že chodí celý školský rok)? Bolo to len také drobné vyrývanie - pochopil som to až potom. Trochu som zvýšil hlas... Manželka viac nepočúvala, čo hovorím, ale ako to hovorím a zastala sa "nevinnej starej pani", ktorá to myslela "dobre". A ja som ostal zase ten zlý. Ešte som to raz skúsil, keď sme odchádzali domov , povedal som, že sa o manželkin dôchodok starám už niekoľko rokov - ostalo to bez odozvy. Myslím si, že išlo iba o to, aby si rypla. Ja som pragmatik a mám rád poriadok a jasno. Toto správanie ma vytáča. Takže som vďaka svokre objavil svoju mínu. Ide o pokoj v duši - na prácu, pre manželku, pre dcéry... Bez pokoja nie som prítomný tu a teraz. Takže sa musím zase vrátiť k tomu, čo sme sa učili: nebojovať! , neargumentovať!, ale len vyjadriť pochopenie, poďakovať sa za prejavený záujem a uistiť, že veci riešime. A obhajobu prenechať reči výsledkov (tie povedia často viac ako mnoho slov - len to trvá dlho, kým sa to ukáže). Aké jednoduché... 😃 Aké náročné...😒

Prvý zárez do totemu, chlapi. Akosi som opäť vyhorel... Mám firmu s bratom. Pred mesiacom sme začali "letnú pauzu" v robote, skončili nám výpredajové akcie po Slovensku. Eshop je slabý. Rozhodli sme sa, že budeme meniť eshopový systém počas leta, no ani za svet sa mi do toho nechce. Plus-mínus viem, čo ma čaká, už som to raz riešil a je to "děs". Už 2 týždne sa k tomu neviem dokopať, aby som niečo začal. Padlo to na moju hlavu, brat to technicky nedáva... Navyše má zdravotné problémy (pruh), behá po vyšetreniach, takže neistota, či sa do výpredajov od jesene pustíme. Navyše ďalšia neistota, lebo nemôžeme zohnať brigádnikov na výpredaje. Doteraz s nami chodila moja mama (64r.) a pani predavačka (67r.) a už to nedávajú... Doma "nafrnená" žena, lebo všetci plánujú dovolenky, len my nič... Tiež to hádže na mňa. Údajne už dala tip, ale zamietol som to, tak ona už nebude nič riešiť. Bolo to 4 alebo 5 rokov dozadu, chápete?!?! Nie som dovolenkový typ. Neviem si dovolenku užiť. Nikdy som po dovolenkách nechodil, ani neviem, kde by som zobral decká, aby to bolo pre nich zaujímavé (dcéra 8 a syn 2). Navyše som mal vždy pocit, že na to nemám peniaze. Ten pocit mám aj teraz, lebo vidím kopec nedokončenej roboty okolo domu... Takže môj odkaz pre ostatných znie: "menej makajte a viac sa venujte veciam, ktoré vás bavia. Venujte sa im podľa možností PRAVIDELNE! Dá sa určité obdobie naplno makať a neoddychovať, no keď makáte roky a neoddychujete, tak sa stratíte, odpojíte sa od vecí, ktoré ste mali kedysi radi. Tie pekné veci z mladosti vám odrazu nebudú dávať zmysel a postupne uvidíte už len povinnosti a problémy, ktoré na vás čakajú.. A pocit tlaku. A nechuť. Tak to mám teraz ja a musím to nejako otočiť, lebo to celé nedáva zmysel.. Držte sa, teším sa na zajtrajšie posedenie pri ohni, kde môžeme pokecať, ako to máte teraz vy ;-)

Ahoj Býci, môj dávny sen ešte keď som ani nemal motorku, bolo ísť na nej prebádať nové neznáme krajiny a miesta. Aj vďaka môjmu kolegovi, býkovi z nášho tábora Tomášovi sa mi to splnilo 🙏 Štvrtok 5:00 — sedíme na motorkách a mierime na juh. Cieľ? Jazero Piva, Čierna Hora. V jeden deň. 🏍️💨 Piatok — Durmitor, kaňon Tary, prechod do Albánska cez Prokletije na SH20. Jedna z najepickejších motorkárskych trás Európy. A ako bonus — dedinka Theth ukrytá hlboko v horách, o ktorej svet ešte nevie. 🏔️ Sobota — Kotor záliv, potom Bosna, Mostar až hore pod Chorvátsko. Nedeľa — domov. Telo unavené, hlava čistá, duša naplnená. Štyri dni. Štyri krajiny. Spolu cez 3000 km. Traja chlapi, tri motorky, dva stany. Žiadny hotel, žiadny komfort. Len tvrdý diskomfort, balkánske serpentíny a ruky presilené od plynu. 🏕️🔥 Balkán — ďakujeme! 🤙